dmka

Dostala som sa do veľmi chladnej ruky. Bála som sa, že ako rýchlo si ma vzali, tak ma aj niekto rýchlo odhodí. Cítila som sa ako hračka, možno lacná hračka, ktorá nevydrží dlho. Ale mňa treba spoznávať, doslova oňuchať.

Z jednej chladnej, drsnej, nepríjemnej ruky do druhej teplej, príjemnej, nie lacnej, ale pestovanej. Ona si ma priala, neodmietala som, obe sme boli nadšené, moje vnútro od nadšenia vrelo, tým nadšením mnou zatriasla, pritisla k sebe, ovoňala. Mňa to iritovalo, už som bola použitá, ale bolo to mojou úlohou a úlohy treba plniť, veď na to som bola stvorená, bol to rozkaz plniča. Zdalo sa, že na prvýkrát sa ma nabažila, odložila ma, bola so mnou spokojná, ale ja som mala pochybnosti. Tie pochybnosti boli nakoniec zbytočné.

Stalo sa to znova, ale vtedy som si všimla, že ma potrebuje na vznešenejšiu príležitosť. Bola som na seba po prvýkrát naozaj hrdá, doslova nadšená: ja a použitá na nejakú extra príležitosť. Dala som zo seba všetko, veď som nechcela byť kritizovaná, snažila som sa rozvíriť svoje vnútro, aby zo mňa bolo cítiť vášeň, ktorú odo mňa očakávajú, moje sebavedomie sa zväčšovalo, doslova ma ovládol pocit eufórie, ktorý JA nemôžem cítiť často, moje vnímanie sveta bolo iné, všetko bolo krajšie, milšie, svetlejšie a jasnejšie: bola to jedna báseň, nevadilo mi, že som v službách tej panej.

Po tej vznešenej udalosti som bola chválená všetkými naokolo, nečakali to odo mňa. Nastal veľký zlom, zrazu moja kariéra výrazne stúpla, keď sa ma raz dotkla, už ma nevedela pustiť z ruky, moja existencia bola v ohrození, bola nenásytná. Všetkého som mala plné zuby, ale nedalo sa nič robiť, bola som doslova zneužívaná pri každej príležitosti. Môj život hviezdy sa chýlil ku koncu, bola som z toho vyčerpaná, moje nadšenie opadlo, už mi nič nemohlo pomôcť. Možno nejaký dobrý nápad by ma zachránil. Mohla som dúfať, že nezaniknem a navždy si zapamätajú moju jedinečnosť.

Začala som pracovať na svojom pláne, ktorý bol mojou jedinou záchranou. Pri najbližšej príležitosti som sa vôbec nesnažila, nežiarila zo mňa už ani vášeň ani temperament, bola som len sladko nechutná, bola to pre mňa pretvárka, ale čo som mala robiť ??? Moje zúfalstvo bolo veľké a nekonečné, veľmi nekonečné.

Nakoniec to aj prišlo, odhodila ma alebo lepšie odložila tam, kde som to nikdy nečakala, ale zmierila som sa s tým, stále som sa toho obávala, no teraz to bolo jediné riešenie. Aspoň zo mňa trochu ostalo, skoro som vyschla. Už mi ani nevadilo, že si našla náhradu.  Doslova, teraz som tým bola veľmi nadšená.

A tak sa končí môj nekonečne dlhý príbeh, plný nadšenia a najmä šťastia, ktoré dávam viditeľne najavo. Kto by to čakal, skutočná irónia osudu, ale neviem, prečo som na to neprišla už na začiatku.

Teraz môžem sledovať iný príbeh, príbeh inej hviezdy a v kútiku duše sa radovať, bude to síce škodoradosť, ale moja najväčšia radosť.